Hneď v úvode by som rada povedala, že toto je moja osobná skúsenosť a nemusí byť platná pre každého. Každopádne, možno inšpiruje k tomu, ako viac počúvať svoje telo aj počas nepríjemného obdobia choroby.
(*Bavíme sa teraz o bežnej vírusovej/bakteriálnej infekcii.)
Všeobecne som dosť zdravý jedinec, a moc chorá nebývam – myslím, že mám dobrú imunitu práve vďaka strave, doplnkom výživy, dennému pohybu a snahe o duševnú rovnováhu. Podobne to má aj štvorročná dcéra.
V poslednom polroku som však mala dve významnejšie choroby, kedy som si dovolila chorobu počúvať a nie ju hneď potlačiť. Čo to znamená? Že som nenasadila hneď lieky, ale nasadila som poriadny oddych a podporu vo forme prirodzených vitamínov a tiež doplnkov výživy. Viem, že nie vždy je možné všetku prácu a povinnosti zrušiť a ísť si ľahnúť do postele, ale skutočne si myslím, že to môže pomôcť rozvinutiu choroby. A že je to najlepšie riešenie.
V Bratislave ma v októbri (tesne pred pobytom, ktorý som mala pol roka naplánovaný a vybookovaný), jedno ráno prekvapila zimnica, po pár hodinách som si zmerala teplotu a zistila, že je vcelku vysoká. Neváhala som,všetko na ten deň zrušila a šla si ľahnúť do postele. Nasadila som extra vysokú dávku vitamínu C, zinok a vit.D, veľa tekutín, a počúvala svoje telo – čo potrebuje? Chcelo ležať, nechcelo jesť, nechcelo interagovať so svetom. Počas dňa prišla chuť len na ovocnú misku, ani tú som nedojedla. Bolela ma hlava a vedela som, že telo prechádza niečím nezvyčajným, lebo teplota vystúpila na 39. Každopádne som si nedala žiadnu tabletku, nič, len som ležala a podporovala telo tekutinami. Večer som bola už už naklonená tomu, že si znížim teplotu predsa len tabletkou, keď som sa zrazu začala cítiť “o milimeter”lepšie. Každú hodinu mi pomalinky klesala teplota a nakoniec som šla spať s teplotou asi 37.5. Dovolila som telu celý deň a noc bojovať, a ono to zvládlo za 24hodín, wow. Najbližšie 2 dni som bola ešte unavená, a ostala som doma ale cítila som, že už je dobre. Prečo vám to rozpisujem tak detailne?
V prvom rade chcem povedať, že samozrejme závisí od daného patogénu, s ktorým sa stretávame a nie vždy pár dní oddychu pomôže, a je potrebné nasadiť silnejšiu liečbu. Ale – chcem vás len pozvať k zamysleniu, že niekedy možno predsa len stačí spomaliť, HNEĎ keď nám telo dáva znamenie (nie o 2 dni) a dopriať mu priestor na to, aby “urobilo svoju prácu”. Mnoho z našich súčasných problémov spočíva v tom, že sa hlavou snažíme pretlačiť signály nášho tela a postupne sa viac a viac odpájame od toho, že by sme ho vnímali a že by sme s ním takpovediac spolupracovali…
Mám ešte jeden podobný príbeh, a to zápal močových ciest, ktorý ma zaskočil hneď prvý týždeň po príchode na Tenerife (tento typ infekcie som nemala snáď 10 rokov, a preto som ostala ozaj nemilo prekvapená). Hneď v prvé dni som nasadila čo sa dalo – extra veľa vody, silný extrakt z brusníc, vit.C a čo ma veľmi podporilo: brezový čaj, zmiešaný s čajom z kukuričných vlasov (corn silk) 2-3x denne. Priateľky ma odhovárali, že bez antibiotík toto nedám, hlavne keď telo “bojovalo” už asi 5 dní. No na 6.deň som začala cítiť zlepšenie, a každý ďalší deň väčšie zlepšenie. Dôverovala som telu, že to dáme. Od začiatku som prestala chodiť do posilňovne, aby som znížila stres na telo, a aby telo využilo všetku energiu na boj so zápalom. Veľa som ležala, a pila takpovediac nonstop – toalety som potrebovala mať po ruke stále.
Možno si poviete, že prečo si to komplikujem a nenasadím antibiotiká ihneď? Preto, že si dôverujem, že viem odhadnúť vážnosť situácie – bolesť som mala síce veľkú, ale nie neznesiteľnú, nemala som žiadne ďalšie problémy (horúčku, a pod.) a vedela som, že antibiotiká (ktoré som roky nemala) by ma mohli celkovo rozhodiť. Ak by sa mi ale stav do 7 dní nezlepšil, bola som pripravená si ich dať, samozrejme že áno! Ale nebrala som to ako prvú voľbu.
Tieto dve skúsenosti mi opäť upevnili dôveru v telo, aké je silné a múdre. A v to, že často stačí dať telu podporu prostredníctvom 1) poriadneho oddychu a 2) kvalitných a (a na danú chorobu účinných) doplnkov výživy.
Viem, že to nie vždy zaberie. Však sa stretávame s patogénmi rôznej sily, a aj naša vlastná imunita môže byť nie vždy v top forme. Treba vždy odhadnúť vážnosť situácie podľa daného priebehu, ale zároveň dať aj telu šancu nech zabojuje samé. Naučila som sa to veľmi silno aj pri dcérke – vnímať únavu a horúčku ako signály tela, že potrebuje nie lieky a tabletky, ale potrebuje oddych, spánok, tekutiny. Týmto štýlom sme obe zvyčajne do pár dní fit.
Nechcem tu dávať žiadne rady, lebo nie som lekár ani odborník. Každý prípad je samozrejme individuálny. Napriek tomu by som rada odovzdala týmto článkom ideu: nezabúdajme priatelia na prirodzenú schopnosť nášho tela liečiť sa, ak mu na to vytvoríme podmienky. Počúvajme naše telo počas choroby a buďme k nemu láskaví hneď od prvých príznakov!